Umelci

Salvador Dalí

* 11. máj 1904, Figueras – † 23. január 1989, Figueras

Salvador Domingo Felipe Jacinto Dalí Domenech bol najznámejšim surrealistickým maliarom.

Život

Salador Dalí sa narodil 2. mája v roku 1904 vo Figueras, v provincii Gerona, v Španielsku. Jeho rodičia, otec Salvador Dalí Cusí a matka Felipa Dalí mu dali meno Salvador po otcovi a starom otcovi. Toto meno vychádza zo španielskeho „el salvador“, čo znamená v preklade spasiteľ, a nielen kvôli tomuto menu pol považovaný za spasiteľa moderného umenia. Vzhľadom na to, že v Španielsku nebola vo zvyku prísna výchova, malý Salvador si presadzoval svoje názory a tak si vytváral svoj osobitý štýl už vo veľmi mladom veku. Táto vlastnosť sa pre neho stala v budúcnosti veľkou výhodou.

V roku 1909 začal navštevovať Mestskú základnú školu vo Figueras, do tretieho ročníka nastúpil do novootvorenej kresťanskej školy s francúzskym vyučovacím jazykom, nazývanou tiež „Els Fossos“. Túto školu navštevoval šesť rokov a počas tejto doby sa mu zapáčila francúzska literatúra a tiež umelecké predmety, vyučované na tejto škole. V roku 1916, práve keď mal dvanásť rokov, sa mu podarilo zložiť skúšku do figueraského Inštitútu, ktorá mu robila problémy. Jeho otec ho súčasne zapísal do cirkevnej školy, ktorá dopĺňala vzdelanie poskytované Inštitútom a tiež v roku 1916 aj do Mestskej školy kreslenia. V roku 1917 začal navštevovať trojročný stredoškolský kurz. Tento kurz viedol Juan Nuñéz Fernández, s ktorým si Salvador veľmi dobre rozumel. Nuñéz bol Salvadorovým učiteľom počas šiestich rokov. Po zložení prvých skúšok na Mestskej škole kreslenia získal zvláštne ocenenie. Pri príležitosti tohto ocenenia usporiadal hrdý Salvadorov otec, v ich byte na počesť svojho syna, prvú výstavu všetkých jeho diel a pozval na ňu celú rodinu a známych.

V decembri roku 1918 sa uskutočnila jeho prvá oficiálna výstava. Svoje prvé dva obrazy predal v roku 1919 a kúpil ich od neho priateľ jeho otca, Joaquim Cusí Forutneta. O pár mesiacov neskôr začal písať katalánsky denník, nazvaný „Moje dojmy a dôverné spomienky“. V októbri 1921 napísal nedokončený rukopis „Čmáranice. Eseje o maliarstve. Katalóg mojich obrazov.“ O pár mesiacov neskôr vo februári 1922 mu zomrela matka. Bola to pre celú rodinu veľká tragédia, a to sa stalo aj jedným z dôvodov, prečo sa hneď po ukončení stredoškolského štúdia presťahoval do Madridu. V tom istom roku sa uskutočnila v Barcelone aj jedna z jeho prvých najvýznamnejších výstav. V roku 1922 ho otec prihlásil na Špeciálnu školu maliarstva, sochárstva a grafiky na madridskej Kráľovskej Akadémii výtvarných umení San Fernando, ktorá bola jedna z najprestížnejších škôl tej doby v Španielsku. O rok neskôr začal Dalí kritizovať svojich vyučujúcich, nedodržovať školský poriadok, podnecovať nepokoje na Akadémii, a to bolo dôvodom, prečo ho na rok z Akadémie vylúčili a z politických dôvodov sa dostal sa do väzenia v Gerone na tridsaťpäť dní. V novembri roku 1925 sa konala v galérii Dalmau v Barcelone prvá samostatná výstava Salvadora Dalího. V roku 1926 prišiel po prvýkrát do Paríža a stretol sa tu so svojim veľkým idolom Pablom Picassom. Toho roku bol aj definitívne vylúčený z madridskej Akadémie. Po odchode zo školy ihneď nastúpil na vojenskú službu a po jej absolvovaní sa presťahoval do Paríža. Rok 1929 sa pre neho stal významným, vďaka premiére filmu Andalúzsky pes, ktorý natáčal spoločne so svojím priateľom Luisom Buñeulom.

V roku 1928 prišli do Cadequés traja významní umelci s rodinami. Jeden z nich bol Paul Éluard so ženou Galou a dcérou Cécile. Éluard sa rozhodol navštíviť Dalího, aby Dalí namaľoval jeho portrét. Počas maľovania Éluardovho portrétu mal Dalí veľa možností stretnúť sa s Éluardovou manželkou Galou a zblížiť sa s ňou a zaľúbiť sa do nej. Pre Dalího sa stala Gala láskou na prvý pohľad. Gala sa volala vlastným menom Helena Diakanoff Devulinová a bola pôvodom Ruska. Bola nápadne podobná ženám, ktoré Dalí dovtedy namaľoval vo svojich obrazoch. Gala sa pre neho stala ideálom ženskej krásy a každá ženská postava v jeho obrazoch, ktorú odvtedy namaľoval mala jej tvár. Kým Dalí domaľoval Éluardov portrét, Gala sa bez váhania rozhodla opustiť manžela a dcéru. Odvtedy prerušila všetky svoje kontakty s rodinou a zaujímala sa len o svoj život po boku Dalího. O tejto skutočnosti sa to dozvedel Salvadorov otec, bol veľmi nešťastný a snažil sa to synovi vyhovoriť. Vzťah Salvadora s otcom sa natoľko zhoršil, že Salvador musel opustiť rodný dom a otec ho nechal vydediť. Dalí sa preto musel od otca odsťahovať.

V roku 1930 začínal rozvíjať svoju paranoicko-kritickú metódu. O rok neskôr vystavoval po prvýkrát svoje obrazy na surrealistickej výstave v USA. V tej dobe bola založená zberateľská skupina s názvom „Zverokruh“, ktorá pravidelne kupovala Dalího práce. V roku 1934 sa kvôli obrazu „Záhada Wiliama Tella“ dostal do sporu s niektorými surrealistami a hlavne s André Bretonom. Breton Dalího odsudzoval kvôli názoru na Hitlera. Dalího záujem o neho bol výhradne paranoický a apolitický. Tvrdil, že Hitler sa mu zdá ako muž zaujímavý, a to bol dôvod prečo ho často kreslil, rovnako ako Lenina preoblečeného za ženu. V roku 1935 sa po rokoch zmieril s otcom na podnet svojho strýka Rafaela Dalího. V roku 1938 vystavoval Dalí na parížskej výstave, v tom roku tiež navštívil v Londýne jeden zo svojich vzorov Sigmunda Freuda a nakreslil veľa jeho portrétov. Potom ako bol v roku 1939 definitívne vylúčený Bretonom zo surrealistického spolku, dostal od surrealistickej spoločnosti prezývku „Avida Dollars“, čo v preklade znamená „Chtivý dolárov“. V roku 1940 odišiel s Galou do New Yorku a zostali tam v exile až do roku 1948.

V Amerike sa stal veľmi úspešným a okrem výstav obrazov a rôznych grafík sa mu podarilo vydať aj knihu s názvom „Tajný život Salvadora Dalího“. Okrem toho robil skice pre Walta Disneyho a navrhoval aj sekvencie pre Alfreda Hitchcocka. Po návrate do Európy, od roku 1949 ďalej vystavoval svoje obrazy a prednášal na rôznych európskych univerzitách. Začiatkom šesťdesiatych rokov namaľoval obraz s názvom „Stanica v Perpignane“. Na perpignanskú stanicu sa pozeral ako na stred vesmíru a tento obraz sa stal jedným z jeho najlepších diel. Prvú veľkú retrospektívnu výstavu v tokijskom múzeu Seibu mal v roku 1964. V tom istom roku tiež vydáva knihu pod názvom „Denník génia“.

V roku 1980 ochorel na dlhodobú infekčnú chorobu a zoslabol. V lete roku 1982 zomrela jeho partnerka a inšpirácia Gala na ochorenie žlčníka. Po jej smrti sa odsťahoval na zámok Púbol, ktorý jej kedysi venoval. Dalí bol menovaný za „Marquis de Dalí y Púbol“, čo v prelade zo španielčiny znamená markíz z Púbola. V roku 1983 vznikol parfum „Dalí“ a v Madride a Barcelone sa uskutočnili jeho ďalšie významné retrospektívne výstavy. Dalí namaľoval svoj posledný obraz, ktorému dal meno „Chvost lastovičky“. O rok bol ťažko popálený pri požiari vo svojej spálni na zámku Púbol. Po požiari sa presťahoval do Torre Galatea. V pondelok 23. januára 1989 zomrel na zlyhanie srdca, spojené so zápalom pľú, v Torre Ga latea. Bol pochovaný v Teatro-Museo vo Figueras, tak ako si to želal. Všetok svoj majetok odkázal vo svojej poslednej vôli španielskemu štátu.

Dielo

Med je sladší nez krv - 1927

Andalúzsky pes – film, na ktorom spolupracoval s Luisom Buñuelom - 1928

Mäkké hodiny - 1930

Viditeľná žena – kniha, ktorá obsahovala aj úvahu o paranoicko-kritickej metóde - 1930

Horiaca žirafa - 1935

Zlatý vek – ostro protináboženský film, na ktorom spolupracoval s Luisom Buñuelom - 1928

Labyrint – balet - 1941

Tajomný život Salvadora Dalího – spisy - 1942

Sentimentálny rozhovor – balet - 1944

Šialený Tristan – balet - 1944

Päťdesiat tajomstiev magického umenia – spisy - 1948

Panna z Port Lligatu - 1949

Kristus zo Saint Jean de la Croix - 1951

Posledná večera - 1955

Surrealistický kreslený film Destino od Daliho a Disney:

Zdroj: http://referaty.atlas.sk