Auguste Rodin

* 12. november 1840 Paríž – † 17. november 1917 Meudon

Auguste Rodin, celým menom François-Auguste-René Rodin bol jeden z najväčších sochárov 19. storočia. Vychádzal zo štúdia antiky, gotiky, renesancie a orientálneho umenia. Za základ svojej umeleckej činnosti pokladal prírodu. Z nej stále vychádzal a zostával jej verný až do smrti. Ľudské telo bolo pre neho najvhodnejším prostriedkom, ktorým možno vyjadriť každý vnútorný duševný stav. Ním začína éra moderného sochárstva.

Život

Pochádzal z konzervatívnej úradníckej rodiny. Jeho otec pracoval ako policajný úradník. Ako 13 ročný sa stal žiakom École Spéciale de Dessin et de Mathématiques. V nasledujúcom roku prechádza do École des Arts décoratifs, kde zostal až do r.1862. Stále sa však márne pokúšal o prijatie na École des Beaux Arts. V r. 1862, keď mu zomrela sestra, ocitá sa v životnej kríze a vstupuje do rádu „Pères du Saint-Sacrement“.

O dva roky neskôr sa stáva žiakom Alberta-Ernesta Carrier-Belleusea. V r.1870 s ním odchádza do Bruselu, ale po umeleckých sporoch sa s ním ešte v tom roku rozišiel. Od toho času dostáva prvé objednávky a začína byť uznávaným umelcom.

V rokoch 1875-1876 podnikol študijnú cestu do Talianska za „Michelangelovým tajomstvom“. Po jeho rozlúštení (1877) sa vracia naspäť do Paríža. Tu študuje francúzske gotické katedrály. Uzaviera zmluvu, na roky 1879-1882, s porcelánkou v Sévres.

V r.1883 sa zoznamuje s Camille Claudelovou. Ona sa stáva najskôr jeho žiačkou, neskôr jeho milenkou.

Popri iných rozličných prácach bol Rodin v r. 1889 poverený vytvoriť pre Parížsky panteón postavu Victora Huga. Rozhodol sa, že ho zobrazí nahého, obklopeného múzami. Prirodzene, že to vyvolalo škandál a socha zostala nedokončená.

V r.1894 sa Rodin usadil v Meudone a zhromaždil tam okolo seba okruh mladých spisovateľov a umelcov. Na Svetovej výstave v Paríži v r. 1900 vystavuje v pavilóne Rodin 171 svojich prác. V rokoch 1905-1906 pôsobil ako jeho tajomník Rainer Maria Rilke. V hoteli Biron v r. 1907 zriaďuje Rodin ďalší ateliér (dnes jeho múzeum). Vo veku 77 rokov si vzal za manželku vo februári 1917 Rose Beuretovú, ktorá zomrela o dva týždne neskôr.

Dielo

Muž so zlomeným nosom, 1864

Porazený, 1877

Ján Krstiteľ, 1878

Mysliteľ, 1880

Pekelná brána, 1880-1917

Faun a Nymfa, 1886

Busta Heleny Nostitzovej, 1907

Torzo mladej ženy, 1909

Zdroj: http://sk.wikipedia.org