Vincent van Gogh
Vincent van Gogh
* 30. marec 1853 – † 29. júl 1890
Vincent Willem van Gogh bol holandský maliar a jedna z najväčších osobností svetového vytvarného umenia. Počas života sa však uznania nedočkal. Van Goghovo dielo bolo za jeho života prakticky neznáme, predal len jednu maľbu, necelý rok pred samovraždou. Van Gogh vytvoril v relatívne malom časovom rozpätí desiatich rokov približne 900 malieb a 1 100 kresieb, pričom prakticky jedinú finančnú podporu dostal od brata Thea.
Životopis
Vincent van Gogh sa narodil 30. marca 1853 v Groot Zundert, v časti severného Brabantska v Holandsku, ako prvý z piatich detí kalvínskeho pastora, Theodora van Gogha. Najsilnejší vzťah ho však pútal k o štyri roky mladšiemu bratovi, taktiež Theodorovi, prezývaného Theo. Prvé Vincentovo zamestanie sa viaže so slávnou Goupilovou galériou-antikvariátom v Haagu, kde začal pracovať ako sedemnásťročný a kde sa mu darilo. V rámci svojej práce bol vysielaný do pobočiek galérie v Londýne či Paríži, pracoval však aj v Brusseli. Už v tom čase hovoril plynule francúzskym i anglickým jazykom. V roku 1876 však prácu v galérii opustil, pretože sa rozhodol pokračovať v otcových šľapajách. Kvôli ambícii stať sa pastorom preto nastúpil na štúdium teológie, ktoré však po dvoch rokoch prerušil. Usadil sa v Belgicku, v uhoľnej panve Borinage medzi chudobnými baníkmi, ktorých deti sa snažil priúčať katechizmu, ale i písaniu a čítaniu. Staral sa o chorých a vo voľnom čase kreslil, čoho výsledkom boli jeho prvé kresby poväčšine s námetom prírody. V roku 1879 sa však dozvedel, že protestantská obec, kde bol kazateľom, s ním neplánuje predĺžiť zmluvu. Odišiel preto do Etten za rodičmi, brat Theo mu však poskytol peniaze, na základe čoho sa vrátil opäť do Borinage. Tam stále viac kreslil a maľoval, predovšetkým kópie obrazov francúzskeho maliara Jeana-François Milleta, ktoré veľmi obdivoval. V máji nasledujúceho roku sa však opäť vrátil k rodičom. Brat Theo mu poskytol predovšetkým psychickú oporu: spolu s bratrancom Antonom Mauvom, uznávaným žánrovým maliarom, ho nabádali k ďalšiemu maľovaniu.
Van Gogh údajne trpel psychickou poruchou a preto je známy najmä tým, že si sám urezal kus ľavého ucha. Podľa inej teórie mu kus ucha usekol šablou pri hádke maliar Paul Gauguin (jeho veľký vzor) a len pred políciou tvrdili, že si ho odrezal sám.
Dielo
Jedáci zemiakov, 1885
Štyri odtrhnuté slnečnice, 1887
Hviezdná noc, 1889
Polia pšenice pod hroziacimi mračnami, 1890
Arlesianka 1888
Kaviareň v noci, 1888
Autoportrét, 1888
Slečna Gachetová pri klavíri, 1890
Autoportréty van Gogha:
Zdroj: http://sk.wikipedia.org